Ak sa dieťa na slovenskej základnej škole dozvie o Rómoch viac než to, že pochádzajú z Indie, je to len vďaka angažovanej učiteľke alebo učiteľovi. Učebné osnovy o jazyk, históriu a súčasné reálie Rómov do učebných osnov dopĺňajú na niekoľkých súkromných stredných školách a zopár vysokých školách. Pred štvrťstoročím bola v podobnom úsilí úplne osamotená nitrianska Katedra rómskej kultúry.

Vznikla v apríli 1990 ako súčasť pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre s cieľom pripraviť učiteľské sily pre pôsobenie na školách tam, kde žije mnoho rómskych detí. Počas svojho fungovania prešla mnohými zmenami – presunom pod vtedy novovzniknutú Fakultu sociálnych vied a zdravotníctva, či premenovaním na Ústav rómologických štúdií a súvisiace zmeny vo fungovaní.   Pedagógov vymenili sociálni pracovníci a väčšina študentov na katedre/ústave študovala sociálnu prácu, či neskôr aj osvetovú prácu so zameraním na rómske komunity. Menili sa programy, názvy, študenti aj vyučujúci. Zaujímavou súčasťou histórie je aj detašované pracovisko v Spišskej Novej Vsi, ktoré malo v jednej chvíli viac študentov než centrála v Nitre. Pracovisko na východe totiž často využívali k dokončeniu svojho štúdia ľudia z praxe, už pracujúci ako sociálni pracovníci či pracovníčky.

Praktické zameranie štúdia sa prejavovalo vo všetkých jeho aspektoch. Napríklad narozdiel od pražskej romistiky sa tu rómsky jazyk študoval ako prostriedok pre zblíženie medzi budúcimi sociálnymi pracovníkmi a ich potenciálnymi klientmi. A podobné to bolo aj s rómskou históriou, či súčasnými reáliami. Pre niektoré absolventky a absolventov niečo, čo nikdy nevyužili, pre niektorých inšpirácia pre ďalšie štúdium a pre niektorých spôsob ako sa trochu priblížiť klientovi. Po skončení štúdia sa absolventi a absolventky s magisterskými titulmi rozbehli na rôzne smery – do práce v teréne, na iné univerzity, na štátne a samosprávne úrady, do mimovládnych organizácií doma aj v zahraničí, do politiky, a niektorí aj do nesúvisiacich odvetví v komerčnej sfére. 

Je mnoho vyučujúcich, ktorí zanechali svoje stopy v dnešnej podobe ÚRŠ, a cieľom tohto textu nie je ich menovať. Spomenúť sa však oplatí aktuálna riaditeľka ústavu Jurina Rusnáková, ktorá zostáva pre mnohých symbolom praktického vyučovania. Vďaka jej odhodlaniu a nasadeniu v práci mimo školy, sa mnohí študenti dostali do terénu, aj do prostredia takzvaných rómskych osád. Možno niektorí len takto zistili, že vlastne sociálnymi pracovníkmi byť nechcú a je len dobre, že to zistili ešte počas školy. 

Aby ste napísali blog o svojej alma mater, musí od absolvovania asi prejsť istý čas. U mňa to trvalo 10 rokov. Onedlho sa na škole uskutočnia oslavy viac než štvrťstoročnice prípravy odborníkov a odborníčok na prácu v rómskych komunitách. Aj táto škola musí neustále bojovať s poškodenou reputáciou profesie sociálnych pracovníkov. Zatiaľ sa jej však darí, má kvalitné vedenie aj personálne obsadenie, dobrých študentov a študentky. A absolventi tiež nie sú na zahodenie.

Stano Daniel, absolvent
zakladajúci člen OZ RAVS