Zuzana Havírová

Na tlačovej konferencii zo dňa 11.11.2020^[1] premiér použil nevhodné vyjadrenie. Jedná sa o výraz „cigániť“. Premiér sa tak opäť ocitol v situácii, keď sa jeho vyjadrenie dotklo konkrétnej komunity, i keď pôvodne nebolo absolútne namierené proti Rómom a Rómkam.

Podobná situácia sa mu totiž už stala minulý mesiac. Na tlačovej konferencii zo dňa 13.10.2020^[2] sa premiér Igor Matovič ospravedlnil za nevhodné vyjadrenia voči príslušníkom maďarskej komunity, ktoré si neuvedomil, keď ich vyslovil. Zároveň veľmi príznačne a zrozumiteľne vyjadril kontext, v ktorom sa slovné spojenie „Čo si Maďar?“ používa v spoločnosti nevhodne a urážajúco pre maďarskú komunitu. Premiér sa verejne ospravedlnil a prisľúbil, že si bude dávať väčší pozor v komunikácii. Rovnako tak hovoril o tom, že je zmierujúce, ak vylúčime zo svojho slovníka to, čo môže druhý človek alebo komunita vnímať hanlivo. 

V čom je teda problém? 

Historický pôvod slova súvisí s etnickou skupinou a má prevažne negatívny až hanlivý význam. Rómovia začali prichádzať do Európy z Indie už koncom 11. storočia. Samotní Rómovia boli pôvodným obyvateľstvom označení nesprávne ako Egypťania – Egypciens, skrátene Gypsies. Najrozšírenejší variant názvu etnika, ktorý sa používa v celej Európe, však pochádza z gréckeho názvu Atsinganos, Atsinkanos, čo bolo ľudové znenie slova Atinganoi, na Slovensku Cigáni. Európske obyvateľstvo bolo k rómskym kočovníkom spočiatku zhovievavé a prijímalo ich ako kajúcnych kresťanských pútnikov, za ktorých sa vydávali. Po roku 1427, keď ich parížsky arcibiskup kvôli nekresťanskému správaniu exkomunikoval z cirkvi, sa postoj obyvateľstva k nim radikálne zmenil.^[3]V západnej Európe začala platiť tvrdá protirómska legislatíva a prenasledovanie. Rómovia boli označovaní za zlodejov, podvodníkov a čarodejníkov. Napríklad v Čechách a celej rímsko-nemeckej ríši prebiehalo výrazné prenasledovanie Rómov, ktorého vyvrcholením bol tzv. generálny patent cisára Karola VI. z roku 1721, ktorý prikazoval sťať mečom alebo vešať na šibenicu všetkých Rómov, vrátane detí.^[4] Prenasledovanie Rómov dosiahlo najväčší rozmer počas II. svetovej vojny a vyústilo deportáciami do koncentračných táborov. Práve Nacisti dôsledne používali výraz „Cigán“, pretože sa s ním spájali jednoznačne negatívne konotácie.^[5]

Nastal ten čas na zmenu? 

A možno práve nastal čas zamyslieť sa nad úpravou slov „Cigán“, „cigán“, „cigániť“ v Slovníku súčasného slovenského jazyka. Výraz „Cigán“ tam je totiž stále uvádzaný ako príslušník etnickej skupiny indického pôvodu, od 10. stor. rozptýlenej po celom svete, miestami ešte žijúcej kočovným životom, novšie Róm. A nasledujú viaceré frázy v hovorenej reči s expresívnym nádychom ako napr.: „robiť cigána“ – robiť pomocnú, nekvalifikovanú prácu (na stavbe a pod.).

Nielen kvôli pejoratívnemu významu slova „cigán“ a hrôzam z čias II. svetovej vojny vyzvali v roku 1971 rómski zástupcovia zo 14 krajín na všeobecné používanie výrazu Rómovia ako označenie pre túto etnickú skupinu. Na Slovensku boli Rómovia uznaní ako národnostná menšina v roku 1991 a preto by na tieto skutočnosti mal reagovať aj Slovník súčasného slovenského jazyka.

Najmä a nielen preto, že výrazy v lexikografických príručkách slovenského jazyka slúžia aj pri súdnych sporoch. Príkladom je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z roku 2014^[6] v prípade predvolebných letákov z Banskej Bystrice. V rozhodnutí sa píše: „Najvyšší súd zo súčasných lexikografických príručiek slovenského jazyka (Krátky slovník slo- venského jazyka, Pravidlá slovenského pravopisu), ktoré boli opatrením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK 1501/2008-10/5088 schválené ako diela v súčasnosti kodifikujúce štátny jazyk, zistil, že slovenský jazyk rozlišuje význam podstatných mien ,cigáň‘ a ,cigán‘ a tieto spolu s prídavným menom ,cigánsky‘ patria medzi slovné tvary bežne používané v súčasnej podobe kodifikovaného štátneho jazyka.“  (…) „V tejto lexikografickej príručke je zároveň uvedené i prídavné meno ,cigánsky‘, pričom ako príklady jeho použitia v slovenskom jazyku sú uvedené konkrétne slovné spojenia (cigánska kapela, cigánsky jazyk, cigánska pečienka a pod.). Súčasná podoba kodifikovaného štátneho jazyka teda umožňuje označovať príslušní- kov tejto etnickej skupiny dvoma výrazmi: ,Róm‘ a ,Cigán‘. Z hľadiska ich jazykového významu ide o výrazy identické, pričom výraz ,Róm‘ sa v slovenskom jazyku uplatnil až v období nasledujúcom po spoločenských zmenách v roku 1989, a to popri výraze ,Cigán‘, používanom tak väčšinovým obyvateľstvom, ako aj samotnými príslušníkmi et- nickej skupiny Rómov – Cigánov (napr. hudobná skupina Cigánski diabli, film aj muzikál Cigáni idú do neba, film M. Šulíka Cigán, atď.).“ 

Záverom

Premiér použil výraz v súvislosti s klamaním, čo vysvetlil statusom na sociálnej sieti. Avšak vzhľadom na historický kontext tohto výrazu, by bolo žiaduce, aby sa premiér ospravedlnil rómskej komunite tak, ako to urobil v prípade maďarskej komunity. Ako jeden z mála politických lídrov dlhodobo pristupuje aktívne k politickej participácii Rómov a Rómok. Preto obviňovať ho z rasistického podtextu nie je na mieste. Ostáva veriť, že sa naša spoločnosť postupne odpúta od výrazov, ktoré sú nevhodné pre určitú skupinu a začneme všetci používať citlivejší jazyk, ktorý nebude spoločnosť rozdeľovať.

---

^{[1] Vyjadrenie približne 40 min. Dostupné na: https://www.ta3.com/clanok/1196540/tb-i-matovica-a-m-krajciho-o-nudzovom-stave-i-financovani-vszp.html}

^{[2] Vyjadrenie približne od 9 min. Dostupné na:  https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/565632-matovic-juh-slovenska-nebude-apendixom-a-to-ani-pri-cerpani-z-fondu-obnovy/?fbclid=IwAR2fz6p1An-ifqkgr5A9-ECu6b0w6L02bE5Ec5UHUDH5PFcnoG9M96nYcyE}

^{[3] ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015}

^{[4] ŠUVADA, Martin. 2015. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava : POMS, 2015}  

^{[5] Hrabovský, M: Anticiganizmus ako bariéra k inklúzii Rómov, in: Čiernobiele svety. 2016} 

^{[6] Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.3.2014, spisová značka 4 Tdo49/2012}