Od Hiltonu cez svet hudobných hviezd späť k učiteľstvu. Beáta Danielová: „Ak spadnete, postavíte sa a idete ďalej“

Pracovala v prostredí luxusných hotelov, starala sa o ubytovanie svetoznámych hudobných interpretov a zažila situácie, ktoré bežný hotelový hosť pravdepodobne nikdy neuvidí. Napriek úspešnej kariére v hotelierstve sa napokon rozhodla vrátiť tam, kde kedysi začínala, k učiteľstvu. Beáta Danielová v podcaste Ony vedia rozpráva o práci s hudobnými hviezdami, živote v Prahe, odvahe meniť profesiu aj o tom, prečo je dôležité nájsť si prácu, ktorá človeka skutočne baví. Na roky strávené v hotelierstve sa viaže množstvo zážitkov. Jeden z najkrajších však nebol spojený s veľkolepým koncertom ani osobným stretnutím so známou osobnosťou. Bol ním obyčajný e-mail. Beáta mala v rámci svojej práce na starosti aj hudobnú sféru a komunikáciu spojenú s ubytovaním interpretov. Ak boli umelci spokojní so servisom, niekedy ju ako poďakovanie pozvali na svoj koncert. Mimoriadne jej však utkvela v pamäti skúsenosť spojená s pobytom speváčky Alicie Keys. Po skončení pobytu jej prišla správa od manažérky, s ktorou komunikovala. Dozvedela sa, že pozvania bežne nerozdávajú, no tentoraz boli so službami natoľko spokojní, že Beátu na koncert pozvali.

„Hneď úsmev na tvári, samozrejme,“ opisuje pocit, ktorý v nej takéto uznanie vyvolalo.

V prostredí, kde sa profesionalita často považuje za samozrejmosť, bolo práve osobné poďakovanie potvrdením, že svoju prácu robila dobre.

Po období mimo Prahy sa Beáta rozhodla do českého hlavného mesta vrátiť. Jej ďalšie pracovné kroky ju priviedli do hotela Penta. Rozdiel oproti predchádzajúcemu pôsobeniu v Hiltone pocítila okamžite. Hilton opisuje ako veľmi formálne a striktne nastavené pracovné prostredie. Zamestnanci mali presne stanovené, ako majú byť oblečení, ako sa môžu líčiť či čo si počas práce môžu dovoliť. Penta predstavovala takmer opačný svet. Atmosféra bola uvoľnenejšia, zamestnanci mohli chodiť aj v džínsoch a Beáte takéto prostredie vyhovovalo. Opäť pracovala ako obchodná manažérka a na starosti mala najmä hudobnú sféru. V hoteli napokon zostala približne päť rokov. Jej kariéru však následne zmenila nová životná etapa, materstvo. Ani počas materskej dovolenky Beáta kontakty s hotelovým prostredím úplne neprerušila. Z domu ešte pomáhala sprostredkúvať niektoré kapely a využívala kontakty, ktoré si počas rokov v hudobnom a hotelovom prostredí vytvorila. Neskôr si v Prahe vyskúšala hotelierstvo aj z úplne inej perspektívy. Začala predávať softvérové riešenia pre hotely. Práve táto skúsenosť jej však pomohla uvedomiť si, čo jej v práci chýba. Nebola to prestíž hotela ani svet známych interpretov. Boli to ľudia. Práca bola viac administratívna, odohrávala sa prevažne za počítačom a chýbal jej intenzívny osobný kontakt, na ktorý bola zvyknutá. Postupne ju to začalo ťahať späť k profesii, ktorú mala vyštudovanú. K učiteľstvu.

Návrat k deťom

Dnes Beáta učí na prvom stupni základnej školy. Neučí teda iba český jazyk, ale jednotlivé predmety, ktoré patria k vzdelávaniu detí na prvom stupni. Po rokoch v obchodnom a hotelovom prostredí našla v učiteľstve niečo, čo jej predchádzajúca kariéra napriek všetkým zážitkom nedokázala úplne ponúknuť. Pocit, že práca je zároveň niečím, čo ju baví. S deťmi môže tvoriť, maľovať, pripravovať aktivity a byť s nimi v každodennom kontakte.

„Ja to mám teraz skôr ako koníček,“ hovorí o práci, ku ktorej sa po rokoch vrátila.

Jej príbeh zároveň ukazuje, že profesijná cesta nemusí byť priamočiara. Človek môže vyštudovať jeden odbor, odísť do zahraničia, skúsiť úplne iné prostredie, uspieť v ňom, a po rokoch sa pokojne vrátiť k tomu, od čoho kedysi odišiel. Keď má Beáta odkázať niečo mladým ženám, ktoré premýšľajú nad odchodom do zahraničia alebo zmenou povolania, jej odpoveď je jednoduchá: nebáť sa skúsiť to. Ak sa pobyt v zahraničí nevydarí, vždy existuje možnosť vrátiť sa. Ak človek zistí, že mu nové povolanie nesedí, môže svoju cestu zmeniť znovu. Za najdôležitejšie považuje nájsť to, v čom je človek dobrý a čo ho zároveň skutočne baví.

„Je dôležité robiť to, čo vás baví, pretože potom to nie je ako práca.“

A možno práve jej vlastná cesta je najlepším dôkazom tejto myšlienky. Od učiteľstva cez Prahu, luxusné hotely a zákulisie pobytov svetových hudobných hviezd sa nakoniec opäť vrátila k deťom. Nie preto, že by jej predchádzajúca kariéra nevyšla. Práve naopak. Vrátila sa preto, že zistila, kde chce byť.

Ako sama hovorí: „Ak spadnete dole, tak sa zasa postavíte a idete ďalej.“