Cieľom tejto správy je priniesť kritický no vyvážený a predovšetkým na dôkazoch postavený monitoring vládnych politík zameraných na riešenie nerovností, diskriminácie a anticiganizmu, ktorému Rómovia čelia v oblasti zamestnávania, bývania, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania.
Správa vyzdvihuje prijímanie systémových legislatívnych opatrení, ktoré majú potenciál uľahčiť začleňovanie znevýhodnených Rómov, vrátane novej úpravy bankrotov, novej legislatívy zjednodušujúcej vysporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami, alebo zavedenia bezplatných obedov pre deti v poslednom roku dochádzky do predškolských zariadení ako aj počas celej dochádzky na základnú školu. Medzi pozitívne signály takisto zaraďujeme aj snahy o udržanie a zintenzívnenie pozitívnej opatrení akými sú napríklad domovníci, občianske hliadky, školskí asistenti či zdravotní asistenti. Avšak inštitucionalizácia týchto prevažne pomocných profesií prostredníctvom legislatívy a/alebo štátneho rozpočtu naďalej ostáva nezodpovedanou výzvou.
Správa identifikuje niekoľko kľúčových nedostatkov v oblasti politík zameraných na začleňovanie, ktoré si zasluhujú zvýšenú pozornosť. Prvým sú oneskorenia vo využívaní Európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF), ktoré sú relevantné predovšetkým pre infraštruktúrne programy. Druhý nedostatok, ktorý s prvým súvisí, je, že hoci štát ponúka obciam financovanie a občas aj dobré praktiky na zlepšenie situácie ich znevýhodnených spoločenstiev, v praxi absentujú účinné nástroje, ktorými by sa tieto praktiky dali vynútiť v prípade ich zanedbávania. Tretím nedostatkom, ktorý sa týka najmä bývania a vzdelávania, je podľa nás to, že príslušné úrady sa snažia zlepšiť úroveň bývania a vzdelávania nanajvýš prostredníctvom budovania ubytovacích a školských kapacít určených pre Rómov. Máme však za to, že ako rezidenčná segregácia tak aj rôzne ďalšie formy segregácie, ktorým rómske deti čelia od útleho veku až po stredoškolské štúdium, patria medzi najviac ignorované problémy zo strany štátnych inštitúcií. Na dôvažok, ako ilustrujeme na príkladoch slabej školskej dochádzky znevýhodnených študentov a na systéme aktivačných prác, štátne úrady by sa mali zamerať na riešenie komplexných sociálnych a štrukturálnych príčin problémov namiesto toho, aby obviňovali a sankcionovali tých, ktorí majú obmedzené možnosti, aby sa sami dokázali vymaniť z pasce ich sociálneho vylúčenia. V neposlednom rade si samotné nastavenie politík, ich monitoringu, zberu údajov a ich vyhodnocovania vyžaduje intersekčný prístup, ktorý by bral do úvahy zraniteľné postavenie rómskych žien a detí.
Slovenská verzia dostupná na: Slovenský report