Dňa 21. októbra 2026 sa v priestoroch študentského HUB-u na Tajovského 40 v Banskej Bystrici uskutočnilo druhé odborné kolokvium „Protirómsky rasizmus bez masky“, organizované Rómskym advokačným a výskumným strediskom. Podujatie bolo súčasťou rovnomenného projektu, ktorého cieľom je vytvárať odbornú platformu na prepájanie výskumu, advokácie a terénnej praxe v oblasti boja proti protirómskemu rasizmu a prinášať túto problematiku do verejnej diskusie. Odborný program sa zameral na súvislosti medzi protirómskym rasizmom, systémovými nerovnosťami a každodennými skúsenosťami Rómov a Rómok. Pozornosť venoval vzdelávaniu, pracovnej mobilite, spoločenským bariéram, komunitnému organizovaniu a príprave budúcich pomáhajúcich profesionálov a profesionálok.
Úvod do problematiky patril Mgr. Zuzane Havírovej, PhD., z Rómskeho advokačného a výskumného strediska. Úvodný blok zasadil jednotlivé témy do spoločného rámca odborného uvažovania o protirómskom rasizme a jeho prejavoch v rôznych oblastiach života.
PhDr. Erik Šatara, PhD., z Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa vo svojom príspevku venoval pracovnej mobilite obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít v kontexte segregácie. Priblížil individuálne, sociálne a štrukturálne faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie o pohybe za prácou, s dôrazom na význam sociálneho kapitálu a sociálnych sietí. Príspevok poukázal na to, že zmena miesta pobytu alebo pracoviska nemusí automaticky viesť k prekonaniu sociálneho vylúčenia. Aj pri pracovnej mobilite môžu ľudia zotrvávať v priestorovo oddelenom bývaní, neistých pracovných podmienkach a sociálnych sieťach obmedzených prevažne na blízkych ľudí. Takéto okolnosti môžu prispievať k reprodukcii segregácie a sociálnemu uzamknutiu.
Prof. PaedDr. Katarína Vančíková, PhD., z Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela sa zamerala na systémové nerovnosti vo vzdelávaní rómskych žiakov a ich dôsledky pre vzdelávacie a životné dráhy detí. Témou príspevku bola nedostatočná podpora ranej starostlivosti a obmedzená dostupnosť predškolského vzdelávania, ako aj nadväzujúce riziká spojené s odkladmi školskej dochádzky, opakovaním ročníkov a predčasným ukončovaním vzdelávania. Osobitnú pozornosť venovala zaraďovaniu detí do špeciálnych škôl na základe krátkodobej diagnostiky a dlhodobým dôsledkom takýchto rozhodnutí. Príspevok prepojil otázky vzdelávacích príležitostí s možnosťami ďalšieho štúdia, získania kvalifikácie a uplatnenia na trhu práce. Zároveň načrtol možnosti zmien smerujúcich k spravodlivejšiemu a inkluzívnejšiemu vzdelávaniu.
Praktickú perspektívu komunitnej práce priniesla Mgr. Kristína Maková z Centra komunitného organizovania a Centra dobrovoľníctva. Jej príspevok sa venoval posilňovaniu hlasu mladých rómskych dievčat prostredníctvom komunitného organizovania. Na príklade práce v Banskej Bystrici priblížil význam dlhodobého budovania dôvery, rozvíjania prirodzeného líderstva a zapájania mladých ľudí do rozhodovania o otázkach, ktoré ovplyvňujú ich život. Dôraz kládol na posilňovanie sebahodnoty, rómskej identity a občianskej angažovanosti mladých Rómok, aby mohli samy pomenúvať problémy, navrhovať riešenia a pôsobiť ako aktívne líderky vo svojich komunitách.
Doc. Mgr. Jurina Rusnáková, PhD., sa v príspevku „Protirómsky rasizmus v každodennosti: skúsenosti Rómov so spoločenskými bariérami“ venovala tomu, ako predsudky a sociálne vylúčenie zasahujú do každodenného života. Vychádzala z poznatkov viacerých výskumov v rómskych komunitách a z teórií sociálneho vylúčenia. Príspevok upriamil pozornosť aj na psychologické dôsledky spoločenských bariér, ktoré môžu ovplyvňovať motiváciu, sebaobraz, vzťahy a predstavy o vlastných možnostiach do budúcnosti.
PhDr. Katarína Kurčíková, PhD., a PhDr. Mgr. Lucia Galková, PhD., z Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela predstavili možnosti využívania storytellingu vo vysokoškolskom vzdelávaní pri príprave študentov a študentiek na prácu s minoritami. Príspevok sa zameral na potenciál autentických životných príbehov pri rozvíjaní kritického myslenia, aktívneho počúvania a citlivosti voči rozmanitým životným skúsenostiam. Zdôraznil tiež význam reflexie vlastných postojov, stereotypov a predsudkov. Storytelling bol predstavený ako spôsob prepájania teoretických poznatkov s osobnou skúsenosťou a hlbšieho porozumenia mechanizmom diskriminácie, stigmatizácie a sociálneho vylúčenia.
Záverečná časť programu bola vyhradená diskusii a zhrnutiu pod vedením Zuzany Havírovej. Tematické prepojenie príspevkov poukázalo na potrebu skúmať protirómsky rasizmus v širších súvislostiach: od nastavenia vzdelávacieho systému a podmienok na trhu práce až po každodenné medziľudské vzťahy a možnosti účasti Rómov a Rómok na verejnom živote.
Kolokvium svojím odborným zameraním prepojilo analýzu mechanizmov sociálneho vylúčenia s prístupmi, ktoré môžu podporovať ich prekonávanie. Popri pomenovaní systémových bariér poskytlo priestor témam komunitného líderstva, aktívneho občianstva a vzdelávania založeného na porozumení životným skúsenostiam ľudí z marginalizovaného prostredia.
Aktivita bola financovaná Európskou úniou v rámci projektu „Roma CSOs promoting EU values“ (ROVA), koordinovaného sieťou European Roma Grassroots Organisations Network (ERGO Network) a v Českej republike a na Slovensku platformou RomanoNet. Projekt podporuje aj nadácia Remembrance, Responsibility and Future (EVZ).
