05.05.2026

Odborné podujatie bolo venované problematike protiromského rasizmu v jeho rôznych podobách – od digitálneho prostredia, cez sociálno-psychologické aspekty predsudkov, až po systémové nerovnosti zakorenené vo verejných politikách a spoločenských štruktúrach. Konferencia spojila odborníkov a odborníčky z akademického prostredia, mimovládneho sektora a výskumných inštitúcií, ktorí predstavili aktuálne poznatky, výskumy a praktické skúsenosti v oblasti rasovej spravodlivosti, diskriminácie a postavenia rómskej komunity na Slovensku. Diskusie poukázali na pretrvávajúce formy stereotypizácie a marginalizácie Rómov, ale zároveň otvorili priestor na hľadanie konkrétnych riešení smerujúcich k inkluzívnejšej a spravodlivejšej spoločnosti.

Príspevok Mgr. Sáry Danielovej sa zameral na prejavy protiromského rasizmu v online priestore, predovšetkým na sociálnych sieťach a v diskusných fórach. Autorka analyzovala mechanizmy šírenia nenávistných naratívov voči Rómom a poukázala na to, že stereotypizácia, dehumanizácia a kriminalizácia rómskej komunity sú v digitálnom prostredí často prezentované ako legitímne názory. Teoretický rámec prezentácie vychádzal z antirasistických teórií, ktoré umožňujú chápať online nenávisť ako súčasť širších mocenských a spoločenských nerovností. Dôležitou témou bola normalizácia nenávistného jazyka a algoritmické posilňovanie extrémistického obsahu, čo vedie k upevňovaniu predsudkov a sociálneho vylúčenia Rómov. Autorka zároveň predstavila skúsenosti z projektu Together against antigypsyism online, v rámci ktorého koordinovala monitorovaciu skupinu a spracovala súhrnnú správu za Slovensko.

Mgr. Xenia Daniela Poslon, PhD. predstavila sociálno-psychologický pohľad na protiromské predsudky. Poukázala na to, že protiromský rasizmus patrí medzi najrozšírenejšie a zároveň spoločensky najviac tolerované formy predsudkov v Európe. Tento jav býva označovaný aj ako „posledný akceptovateľný predsudok“. Prednáška sa opierala o aktuálne reprezentatívne údaje zo Slovenska, ktoré dokumentujú vysokú mieru normatívnej akceptovateľnosti negatívnych postojov voči Rómom. Autorka vysvetlila psychologické mechanizmy, ktoré podporujú vznik a udržiavanie predsudkov, ale aj faktory, ktoré môžu posilňovať solidaritu majority s marginalizovanými skupinami. Osobitná pozornosť bola venovaná spoločenským normám, ktoré ovplyvňujú verejné vyjadrovanie nenávisti a diskriminačných postojov.

Mgr. Stanislav Daniel, MBA sa vo svojom vystúpení venoval problematike štrukturálneho rasizmu a epistemickej nespravodlivosti voči Rómom. Analyzoval mechanizmy, ktoré vedú k systematickému spochybňovaniu rómskych aktérov ako legitímnych nositeľov poznania a odbornosti. Príspevok sa sústredil najmä na koncept „pasce autenticity“ a „bremena reprezentácie“, ktoré vytvárajú paradoxnú situáciu pre vzdelaných Rómov vo verejnom priestore. Na jednej strane sú vzdelaní Rómovia často označovaní za neautentických a odtrhnutých od komunity, na druhej strane sú ľudia zo sociálne vylúčených komunít považovaní za nekompetentných artikulovať vlastné skúsenosti. Autor zdôraznil potrebu vytvárania priestoru pre autentické rómske hlasy v akademickom, mediálnom aj politickom diskurze a predstavil stratégie na narúšanie týchto diskriminačných vzorcov.

Doc. Ivan Rác vo svojom príspevku analyzoval kontinuitu rasovo motivovaného násilia na Slovensku prostredníctvom porovnania neonacistických útokov z 90. rokov so súčasnou digitálnou agresiou. Autor poukázal na to, že hoci sa forma násilia transformovala z fyzických útokov na online nenávisť a algoritmicky šírený extrémistický obsah, základné vzorce vylúčenia a dehumanizácie zostávajú nezmenené. Kriticky zhodnotil úlohu štátnych inštitúcií a spoločenských noriem pri bagatelizovaní rasového motívu násilia.Príspevok upozornil na nebezpečný trend normalizácie extrémistického slovníka, ktorý postupne preniká z okrajových skupín do hlavného spoločenského a politického diskurzu.

Ing. Kamila Gunišová, MA predstavila protiromský rasizmus ako systémový problém, ktorý ovplyvňuje prístup Rómov k bývaniu, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a spravodlivosti. Vo svojej prezentácii zdôraznila, že diskriminácia sa neprejavuje iba v individuálnych prípadoch, ale je súčasťou širšie nastavených spoločenských a inštitucionálnych mechanizmov. Poukázala na to, že aj zdanlivo neutrálne verejné politiky a rozhodnutia samospráv môžu mať disproporčný negatívny dopad na rómske komunity. Autorka upozornila, že samotná ochrana pred diskrimináciou nestačí, pokiaľ nedochádza k systémovým zmenám, ktoré odstraňujú príčiny nerovností. Zdôraznila potrebu budovania spravodlivejšieho systému založeného na princípoch rasovej a sociálnej spravodlivosti.

Hlavné závery

Konferencia poukázala na to, že protiromský rasizmus nie je iba otázkou individuálnych predsudkov, ale predstavuje hlboko zakorenený systémový problém prítomný v spoločenských normách, verejných politikách, digitálnom priestore aj každodenných interakciách.

Jednotlivé príspevky spoločne zdôraznili:

• potrebu systematického boja proti normalizácii nenávisti vo verejnom a online priestore,
• význam vzdelávania a kritického myslenia pri odstraňovaní stereotypov,
• dôležitosť podpory autentických rómskych hlasov vo verejnej debate,
• nevyhnutnosť systémových zmien v oblasti verejných politík a inštitucionálnych postupov,
• potrebu posilňovania solidarity a spoločenskej zodpovednosti majority.

Diskusia zároveň ukázala, že riešenie protiromského rasizmu si vyžaduje medziodborový prístup prepájajúci výskum, advokáciu, vzdelávanie a verejnú politiku. Podujatie prinieslo komplexný pohľad na problematiku protiromského rasizmu na Slovensku a zdôraznilo potrebu systematických riešení založených na rešpekte k ľudským právam, sociálnej spravodlivosti a participácii rómskej komunity. Odborné príspevky ukázali, že nenávisť voči Rómom sa reprodukuje nielen prostredníctvom individuálnych predsudkov, ale aj cez spoločenské normy, digitálne technológie a inštitucionálne nastavenia. Konferencia zároveň vytvorila priestor pre odbornú diskusiu o možnostiach zmeny a posilnila význam spolupráce medzi akademickou obcou, občianskou spoločnosťou a verejnými inštitúciami pri budovaní inkluzívnejšej spoločnosti.